Výchovné konflikty medzi kamarátkami - diskuze

Mám novú kamarátku asi 4 mesiace. Má dcérku, ktorá je od Elišky staršia o 4 mesiace. Eliška má dva roky (mimochodom, práve dnes ). Je dosť divoká. Neviem, aké iné slovo by som použila. Eliška sa pri nej celkom dobre otrkala, ale čo mi vadí je to, že kamarátka necháva dcérku ako "samorost". Povedala mi, že pokiaľ neubližuje deťom, tak jej nič nezakazuje, vraj jej nechce brániť v rozvoji osobnosti (my teda Elišku učíme, kde sú nejaké medze, nemože nám predsa skákať po hlavách, a to doslova). A keď jej dcérka buchne alebo ináč ublíži inemu dieťaťu, tak ju napomenie, ale len veľmi miernym hlasom, a vobec nie je dosledna. Takže si nakoniec malá robí čo chce. Ja Elišku capnem aj po ručičke albo po zadku, keď mám pocit, že si to zaslúži. Kamarátka mi vysvetľovala, že nemože predsa malú capnúť, keď udrie iné dieťa, pretože by si myslela, že to može robiť ďalej. Ja si zase myslím, že dieťa musí vedieť, kto je autorita, a s tým, čo može alebo nemože robiť rodič sa nemože porovnávať. Koniec koncov, ja mám na výchovu nejaký názor, ona ho má tiež. Ja jej ho, ani nikomu inému neberie, každý vychovávame, dúfam, svoje deti podľa najlepšieho vedomia s vedomia. Ale k tomu, čo mi vlastne vadí. Pred prá dňami kamarátky dcérka pohrýzla Elišku tak veľmi, že mala na ramienku otlačené jej zuby, a samozrejme modrinu. Potom sa postavila proti Eliške, a celou silou jej zatlačila svoje prsty do jej očí. A dnes doobeda ju zase pohrýzla do nohy. Zuby tam má odtlačené ešte teraz. Viem, že deti robia rozne "divočiny", ale čo je veľa, to je príliš. Hlavne sa mi nezdá, že kamarátka malej povie, že sa to robiť nemá, a aby Eliške urobila "malá". To síce po prá minútach presviedčania urobí, ale je vidieť, že si z toho nič nerobí, a za pár minút, to kľudne urobí znova. A Eliška je také trdlo, že stojí a drží, a potom začne plakať. Neviem, ako ju mám naučiť, aby sa bránila. Nechcem ju učiť, že jej to má vrátiť, ale keď to takto pojde ďalej, tak asi nebudem mať inú možnosť. S kamarátkou sme sa o tom bavili. Sťažovala sa mi, že dcérku už nezvláda, že sa jej to vymiká z rúk. Povedala som jej, ako to robím ja, že musí byť dosledna, a trvať na svojom atď. Neviem, či sú moje výchovné metódy tie najsprávnejšie, ale zatiaľ to funguje. Dnes, keď som je povedala, že Elišku dcérka pohrýzla naozaj dosť, tak mi povedala, že je už preťažená a pre obedom unavená, a preto je agresívna. Tak naozaj neviem, čo s tým. Ako by ste to riešili vy?