Rozpadá sa mám rodina - diskuze

Ahoj dievčatá.Dlho som tu nebola a nepísala. Dúfam, že ste na mňa nezanevreli.Som v jednom kole. Takom pozitívnom. Začala som s tým šitím na bábiky. Už som dokonca aj pár kúskov predala. Ale chcem písať o inom. O smutnom. Dopredu sa osprevedlňujem, príspevok bude asi dosť dlhý, ale nie som si istá, že by to išlo napísať dvomi vetami. Takže od začiatku.Mám dvoch bratov. Jeden je mladší (Jano) o rok, druhý o tri (Tomáš). Píšem mená, aby to bolo jednoduchšie a zrozumiteľnejšie.Všetko bolo v našej rodine OK, až pred pár rokmi to začalo. Ani vlastne neviem ako. Po strednej škole som odišla na vysokú do Liberca, takže od Bratislavy trochu z ruky. Vtedy som sa dozvedela od bratov, že mama sa začína správať čudne. Že sa o nič nestará a navarí a nakúpi len keď mám prísť ja. V tej dobe Tomáš ešte chodil do školy, takže nezarábal. Keď som prišla na víkend domov, tak som bola doma s mamou, lebosom mala výčitky, že som toľko preč, a ona je tam sama, tak som jej to chcela vynahradiť. Ale celý víkend sa mama na všetko a na všetkých sťažovala. Bola schopná rozoberať pol dňa, to, že do nej niekto v autobuse strčil a že jej v obchode namiesto 100 g salámu vavážili 130 g. A podobne. Všetko sa rokmi len zhoršovalo. Do toho dostal otec infarkt. Namiesto toho, aby sa o seba začal starať, tak stále fajčí viac a viac, do toho začal dosť piť. Bol rušňovodič (riadil vlaky), takže má rozhádzané spanie vďaka nepravidelným službám. Aby dostal lieky nas panie, musel by k psychiatrovi. Ale to nehce. Takže mu ich "kamarát" zháňa pod rukou. Občas sa otcovi stane, že zabudne, či si dal tabletku na spanie alebo nie, tak si dá ešte jednu. A zapije to nejakým alkoholom. Potom je vymätený a potáca sa v noci po celom byte. Takže mám strach tam chodiť s malou. Nehovoriac o tom, že si za tie roky vytvorili z bytu skladisko. A to doslova. Keď im niečo poviem, tak to hádžu jeden na druhého. Takže svoje návšetevy minimalizujem. Otec mal minulý týždeň ďalší infarkt. Keď mu bolo lepšie, tak som mu volala, a tváril sa, že je úplne zdravý. Asi hrá úredo mnou siláka, ináč si to neviem vysvetliť.Ďalšia vec, mama je stále nepríjemná a rýpavá. Stále otcovi hovorí, že chodí za nejakými kurvami (myslí tým jeho kolegyne z práce), otec sa naštve, a ide do krčmy. Príde opitý, mama sa nštve, že bol zase v krčme, a nadáva a tak stále dookola.Aby toho nebolo málo, tak som sa pohádala s bratom Janom. Obaja bratia bývali už sami, ale situácia sa zvrtla tak, že asi 2 roky bývali obaja u našich. Všetky izby boli tým pádom obsadené, a ja som nemala kde spať, keď tam prídem. Takže som s Janom bola dohodnutá, že občas s Eliškou prídeme na týždeň, on nám prenechá svoju izbu, a bude spať u priateľky. Zo začiatku to bolo OK. Ale postupom času mu to začalo nejak vadiť. Pritom sme tam chodili tak raz za 2-3 mesiace. No a pri poslednej návšetve, tento rok na jar, sme sa pochytili. Hneď po príchode nám povedal, aby sme sa zložili v hale, že u neho nie je miesto. Prvý deň som musela dať Elišku po obede spať inde, aj keď sa v tej izbe bojí. Je zvyknutá na tú jednu jeho. A Jano mi povedal, že to má blbé, že sa bojí. Ani nie dvojročné dieťa! Večer sa mu to zase nejak nepozdávalo, že u neho budeme, ale nič nepovedal. Druhý deň mu to zae vadilo, že sme k nemu dali po obede spať Elišku. Keď sa zobudila, tak mi povedal, že by sme mohli spať u Tomáša (je tam dosť neporiadok, to je moj brat, skoro by som povedala chvliev; okrem toho tam je gauč, ktroý bol starý už keď som na ňom spala ja, ráno som bola vždy celá rozlámaná, a nehcela som, aby bola Eliška odtlačená). Vadilo mu, že keby sme spali u neho, tak by musel byť už o 20.00 potichu a nemohol mať zapnutý TV (pritom je aj v obývačke). No, proste som sa nsštvala, že od kedy sme prišli, stále mu niečo vadilo a niečo menil, aj keď sme boli už niekoľko týždňov dohodnutí, že prídeme. Taks om sa naštvala, a behom 15 min. som nás zbalila a išli sme domov. Myslela som, že sa naši trochu rozhúpu, a dajú si to tam všetko do poriadku. Ale omyl. Jediné, čo mala urobila, bolo to, že zakázala bratovej priateľke chodiť do ich bytu. A on to dáva za vinu mne. A otec sa tvári, že sa nič nestalo. Druhý brat povedal, že sa do toho miešať nebude, ale pred pár dňami mi povedal, že Jano sa so mnou nehcešm zmieriť, pretože sa pri najbližšej príležitosti zase určite pohádame, a on to má v pi.. Doslova. Npriek tomu, že mám pocit, že som bola v práve som sa s ním snažila niekoľko krát zmieriť. bez odozvy.Takže aby som to zhrnula.Mama stále nadáva na celý svet. Každý jej krivdí, všetci sú na ňu zlí. Keď sa s ňou snažíme viesť konštruktívny rozhovor, tak to aj tak nikam nevedie. Je schopná sa tváriť, že nepočula moju otázku a stále si hudie to svoje. takže to nikam nevedie. Keď sa jej pokúšam napísať mail, tak sa tvári, že žiadny nedostala.Otec má za sebou niekoľko infarktov, ale stále fajčí, pije a berie nad mieru liekov na spanie. Tvári sa, že je zdravý dvadsaťročný chalan. bratia mu už niekoľkokrát dohovárali, ale tiež to nikam nevedie. Večer im povie, že prestane, a ráno je to všetko znova.A brat Jano so mnou už pol roka nehovorí, ani neviem, či niekedy bude.Tomáš je v pohode. Keď nepočítam tú našu "aféru" s Janom. To si myslím, že je na jeho strane, aj keď to nepovie. Ale od vtedy mám pocit, že to tiež nie je úplne ono.Keď to tak po sebe čítam, ani sa nečudujem, že je moja psychika tam, kde je. Ak ste niektorá dočítali, ďakujem. Viem, že to asi príliš zábavné čítanie nebolo, ale mne vždy veľmi pomože, keď to možem napsísať a tak to zo seba aspoň trochu dostať. nehovriac o tom, keď si možem prečítať nejaké pekné slovíčko útechy a povzbudenia od vás, ale možno aj kritiky. Možno sa vám bude zdať, že si za niečo možem aj sama. Netvrdím, že nie. vždy, keď nastane problém v komunikácii, je podľa mňa chyba na oboch stranách. Len sa to na mňa teraz všetko nejak zosypalo a nemám tušenie, ako to budem riešiť. Či mám stále dookola skúšať to, čo už som skúšala asi miliónkrát, alebo to mám všetko nechať tak. Rodičia sa navzájom zničia. Mama svojim negativizmom, podozrievaním a žiarlením. Otec pití, cigaretami a liekmi. A brat? Možno sa o ňom občas dozviem niečo z počutia od ostatních. Či sa oženil, či má deti, kde žije a pracuje ...KONIEC.