Klárka a jej deň D - diskuze

Ahoj. Tak aj ja sa s vami podelím o narodenie našej Klárky. TP som mala 25.5.2010. Ako každá tehuľa, navyše druhorodička som si hovorila, že ten posledný mesiac tehotenstva by mali pre maminy s 2-ročnými prckami zrušiť, lebo to už fakt bolo náročné. No a keďže prvý pôrod bol komplikovaný a mám naň zlé spomienky, tak nejako som sa s gyndr. dohodla, že mi spravia predoperačné vyšetrenia pre prípadnú sekciu, keby aj druhé mimi chcelo byť moc veľké. tak som sa na internom dohodla, že vo štvrtok 6.5. prídem na ekg a zosumarizujeme tie výsledky. No a ejhle: v noci o 2.15 mi praskla voda o 2.45 začali kontrakcie, ktoré sa v priebehu pol hodiny ustáli v rozmedzí 3 - 5 minút. Tak sme s manželom vyrazili do nemocnice. Bola som už v 38tt, ale aj tak, tá pochybnosť, či je mimi v poriadku a vyvinuté je tam vždy, tak som nechcela na nič čakať. Po príchode do nemocnice ma vyšetrili a začali mi nanovo robiť všetky predoperačné vyšetrenia, lebo som si nestihla priniesť výsledky z interny A medzitým som čakala, stále v tých kontrakciách. A stalo sa presne to, čo pri prvom pôrode. Vôbec som sa neotvárala. Za 9 hodín, čo som mala kontrakcie, som sa otvorila asi tak na prst. A navyše, podľa toho, čo mi povedali v nemocnici, tak som mala zle vyrátaný TP. O mesiac. Podľa nich to malo byť 28.4. a nie 25.5. No super. Ked sa ma primár po tých 9 hodinách spýtal, či to ani nechcem skúsiť normálne, bola by som ho asi najradšej kopla do členka. Tak že mi teda spravia sekciu. Ked ma priviezli na sálu, anesteziologička mi spinálnu anestézu pichala na dvakrát. Napoprvé netrafila medzi správne stavce. Dobré, čo? Aspoň že sa mi ospravedlnila Ešte mi povedala, že potom môžem cítiť tlaky a ťahy, jak budú bábo zo mna vyberať. No ale ked ma narezali brucho a ja hovorím, že to všetko cítim, že ma režú \"zaživa\" tak tá doktorka mi neverila, ale ked som jej vysvetlila, že to nie sú tlaky a ťahy, ale bolesť, tak v tom momente som mala na tvári masku a uspali ma. No a tak sa moja Klárka narodila 6.5.2010 o 12.29. Videla som ju asi po 4 hodinách, aj mi ju priložili a ona sa krásne prisala a drží ju to dodnes:-))) Čo sa týka pobytu na oddelení šestonedelia, tak to by vydalo na ďalší román, ale dnes už je dobre, už je to všetko za mnou. A keďže mám za sebou 2 cisárske, tak už mám asi „pokoj“ aj od dalších tehotenstiev. Škoda. Možno ma niektoré odsúdite, ale pre mna bol cisársky rez vykúpením pri prvom pôrode a možno preto som si ho „vypýtala“ aj pri druhom. Niekto súce tvrdí, že psychika pri pôrode nehrá veľkú rolu, ale ja tomu neverím. Som totiž presvedčená, že spontánne by som Klárku neporodila a preto som volila „pohodlnejšiu“ a pre mňa jedinú schodnú cestu – sekciu. Ale myslím, že pre každú z nás je hlavné, aby sa ten drobec narodil zdravý a nekomplikovane. Klárka zajtra „oslávi“ 4 týždne života. Je to krásne zdravé dieťa a to je pre mna to podstatné. A ked je v pohode ona, tak aj ja sa cítim lepšie a telo regeneruje rýchlejšie. Vám všetkým, čo vás pôrod ešte len čaká želám, nech to prebehne rýchlo a podľa možností bez komplikácií. Pre mňa je narodenie dieťaťa najväčší dar, aký som kedy dostala, a aký kedy môže dostať každá žena. Pekný deň. Martina