Keď je mama chorá - diskuze

Tak od včera na mňa niečo lezie. Pred pár rokmi som prechádzala chrípku, až ma dostihla v dosť hnusnej forme. Do dnešného dňa mám zdravotné problémy, s ktorými si lekári nevedia rady. Takže od tejto skúsenosti žiadnu chrípku ani nahladnutie neprechádzam, ale snažím sa v rámci možností poriadne vyležať. Aj keď to tak úplne nie je možné. No, bolo by, keby bol manžel viac chápavý a empatický. Chcela som po ňom, aby zavolal svojej matke, či može zajtra prísť, že by išla s malou aspoň na chvíľu von, aby som si oddýchla. na nešťastie majú nejaké črevné problémy, tak je lepšie, že nepríde. Keď som manžela prosila, aby jej zavolal, a spýtal sa, či by mohla prísť, tak sa tváril, že mi robí nejakú milosť, a že ho zase s niečím otravujem. Keď sme teda zistili, že svokra nemože (naši bývajú cca 200 km od nás,a pracujú, na rozdiel od manželových rodičov, takže to neprichádza takto na rýchlo do úvahy), tak som ho prosila, či by mohol prísť z práce skor domov. Normálne končí rannú smenu okolo 15.00 hod. Tak mi povedal, že sa pokúsi prísť domov skor, tak okolo 14.00. Tak to ma fakt dojal. To mi je na dve veci ... Viem, že to v práci nemá jednoduché, že toho má veľa, nepríjemný šéf, termíny, ... Ale aspoň by sa mohol trochu tváriť, že ho zaujíma, že mi je zle. Toto v podstate riešime stále dookola. teda, ja to riešim. On sa tvári, že sa ho to netýka. Už toho začínam mať plné zuby. Ako to riešite vy? Ja viem, že to nie je jednoduché. Chodí do práce, aby nás uživil. Nemá to tam jednoduché, tak sa ho snažím obchádzať a hýčkať. Starám sa o chod celej domácnosti, on nemusí na nič myslieť, všetko rozpočítam (financie na mesiac), naplánujem, aby nám to vyšlo. Na nič nemusí myslieť. Niekedy, keď ide malej urobiť kašu, tak sa na pýta, kde má misku, ako by to robil prvý krát. A to nie je jediná vec. Všetko vybavujem sama, aby on nemusel do mesta, starám sa, aby ma každý deň teplé jedlo hneď, keď príde z práce. Keď vidím, že mu nie je do reči, nechám ho na pokoji. nehovoriac o tom, že chcem šiť to oblečenie pre bábiky. Niečo síce stihnem urobiť s malou, ale tiež nie všetko, a na niečo potrebujem kľud a pristor. Boli sme dohodnutí, že vždy po jeho práci budem tak 2 hodinky šiť. Lenže ráno mi zavolá, že sa v práci zdrží. Do večera. To už nemá cenu niečo vyťahovať a šiť. A tak je to stále dookola. Ale to predsa nemožem robiť večne. Ja má predsa tiež nejaké svoje potreby! Stále sa to točí okolo toho istého. Už toho začínam mať plné zuby! Uf! Trochu sa mi to zvrtlo. Hlavne, že je to vonku.