Bulovka už nikdy v živote - diskuze

Moje otrasné zážitky z Bulovky sa nevojdú do jednej recenzie, budem sa snažiť vyjadriť to najpodstatnejšie. Prichádzam asi o 11 večer, prvá poznámka je, že som mala sebou doma zatriasť, noo, príjemné uvítanie. Som otvorená na jeden cm, ale bolesti už mám znateľné a ako neskúsená prvorodička sme radšej do porodnice dorazili. Dávajú ma na monitor, dostávam vynadané, že som nedoniesla podpísané papiere. Som prekvapená, lebo papiere som čítala a v nich stálo, že napr. pri komplikáciách súhlasím s postupom lekára, ktorý mi bol od neho dopredu vysvetlený. Takže bez akéhokoľvek vysvetlenia som toto mala podpísať dopredu a priniesť? Vyplýva,že áno, radšej to nekomentujem. Odchádzam na izbu, stále sa nevie, či sa porod vobec rozbehne. Dávajú ma opať na monitor a kontrolujú ma 3 sestry. Dve z nich sú absolutne nekomunikatívne, pri otázke, či sa porod rozbieha, zneje odpoveď, neviem. Tak čakám na tú jedinú sestru, od ktorej sa mozem niečo dozvedieť. Mažem si brucho olejíčkom z levandule, milujem túto voňu. Prichádza jedna z tých otrasných sestier, že čo je to za strašný smrad, že má z toho migrénu. No, nestačím sa diviť, čo z týchto sestier ešte vylezie za poznámku. Za chvíľu cítim prievan, sestra, čo ju chuďátko bolí hlava, otvorila vo vedľajšej miestnosti okno a vetrá. Za celú noc kvoli bolestiam nezažmúrim oka. Ráno sa mení smena, chvalabohu, 3 mladé sestričky, všetky milé. Ku koncu už mám neznesiteľné bolesti, pýtam si injekciu, hodinu sa nič nedeje, tak sa opať ozývam a stále nič. Konečne prichádza doktorka a dostávam injekciu, je to o poznanie lepšie. Dávajú ma na sál. Chvíľu tam sestra so mnou je, ale asi sa čakaním medzi kontrakciami nudí, tak stále odbieha. Prichádza ďalšia kontrakcia, neviem, či možem tlačiť, vydržím to, kde do prd... tá sestra je? To si tu mám odrodiť sama? To som mohla ostať doma. Pri ďaľšej kontrakcii už na ňu kričím, prichádza, že vraj už možem tlačiť. Ide to docela rýchlo a malá je odhadom asi za pol hod. na svete. Celkovo porod trval 16 hodín, som úplne vyčerpaná. Jediné moje želanie bolo, aby ťatko videl malú pri prvom ošetrení. Hovorila som to dopredu, upozorňovala som na to druhýkrát, ale on nikto pre neho nezašiel. Zavolali ho až pri mojom zošívaní, keď mi už priniesli malú. A za tú pol hodinu, čo sme tam spolu strávili aj s malou si vypýtali 500kč, čo je účasť pri porode. Nestačím sa diviť, ale neriešim to, je mi to vtedy úplne jedno. To ešte netuším, že oddelenie šestinedelí bude úplný horor. Pracuje tam jedna mladá slečna- modelka s dlhými blond vlasmi, ktorá si asi zmýlila zamestnanie. Malá mi v noci asi 2 hodiny plače a mne sa za touto nesympatickou slečnou nechce ísť. Tak skúšam všetko možné, chodím po izbe, polohujem malú do klbíčka, stále vreští. Nakoniec idem pre radu. Slečna modelka odvrkne – hlad určite nemá, to je bříško, mám ju dávať do klbíčka, hovorím jej, že to som skúšala. Absolútny nezáujem z jej strany. A čo sa týka pomoci pri kojení, radia prvý deň nechať sať jednu minutu v intervaloch po 2 hodinách, druhý deň 2 min.,potom pať minút a v noci kojiť netreba.To mám pozerať na hodinky a potom malú odtrhnúť alebo čo? Až neskor pochopím, čo za debilné rady to tam dávajú. Za celý čas sa nikto nestará, ako sa darí kojenie. Tretí deň sa konečne objavuje jedna milá sestra a doporučí mi klobúčiky, malá sa zle prisáva a celkovo to kojenie nejako nejde. Ale už je neskoro, malá dosť zchudla a je na príkrmoch. Po príchode domov začína kolotoč laktačných poradkyní, to, čo zanedbali sestry v porodnici, doháňam doma. Mliečka je málo, už nikdy som sa naplno nerozkojila. Ak ten, kto číta tento príspevok a ste prvorodička, na Bulovku zabudnite, tam sa pomoci nedočkáte. Takže celkové hodnotenie otras, otras, otras. Nechápem, jak sa mohlo dať dokopy toľko nepríjemných, arogantných, ponižujúcich osob na jednom oddelení s absolútnym nedostatkom empatie. Toto hodnotenie sa týka len sestričiek. Necítila som sa tam ako človek, ktorý je v porodnici dobrovoľne, ale ako handra, s ktorou tam každý zametá. Jedine doktorky sú milé a profesionálne, ale kojenie nie je ich práca, to majú v náplni sestry. Narazila som tam na dve milé sestry, potom som to robievala tak, že som prišla na oddelenie a pýtala som sa na tieto dve konkrétne. To sa tam stretávalo s veľkým nepochopením a aroganciou. A rozhodne doporučujem vždy mať nejaký doprovod pri porode, myslím, že správanie sestier by bolo iné a nedovolili by si tam nepríjemné poznámky, z ktorých som mala jediný pocit a to, že ja som tu pán a ty rodička si tu vliezla, tak drž hubu a krok. Vezmite si so sebou kohokoľvek, ak to nezvládne manžel, tak kamarátku alebo dulu. A prečo som si vybrala túto porodnicu? Jednak vzdialenosť od bydliska a páčili sa mi veľmi predporodné kurzy s paní Šimánkovou, tak mi prišlo, že som si vybrala dobre, prezentujú sa ako skvelá porodnica, máte si priniesť zoznam požiadaviek, jak by ste si to predstavovali a jak vám výjdú v ústrety. Realita je však úplne iná, vaše požiadavky nikoho nezaujímajú. Len, čo som prišla, doktor sa pomaly na mňa ani nepozrel, nezaujato sa začal pýtal a moje odpovede ťukal do počítača. Tak tomuto hovoriť, ako si predstavujem porod, to radšej nie. Keď si čítam nejaké iné recenzie, ktoré porodnicu chvália, tak nechápem, kde som to bola ja. Je to tá istá porodnica? Nabudúce si radšej pojdem vystáť frontu do Podolí, aj keď to je na opačnom konci mesta, ale na Bulovku ma už nikdy nikto nedostane. Rodila som pred deviatimi mesiacmi a až teraz píšem tento príspevok, nechcela som sa k tomuto traumatickému zážitku vraciať. Chcela som odisť z porodnice skor na revers kvoli prístupu sestier, ale priateľ ma prehovoril, nech ešte vydržím, aby sa náhodou niečo nezanedbalo. Jedlo nekomentujem, som celkovo nenáročná, niekedy mi chutilo, niekedy nie, ale kvoli tomu som tam nebola, aby mi varili ako v hoteli. Snáď niekto prečítal tento príspevok až do konca. Správnu ruku pri výbere porodnice!