Ahoj. Tak tiež prispejem svojou troškou do mlyna. Neskoro, a... - diskuze

Ahoj. Tak tiež prispejem svojou troškou do mlyna. Neskoro, ale predsa.28.7.2006 o 23.30 som sa ukladala k spánku a nemohla som nájsť vohodnú polohu. Ako som sa "uhniezďovala" ucítila som vlhko medzi nohami. Hneď som si pomyslela, že som si dóóósť cvrkla, ale mi praskla voda. Tak som sa snažila zobudiť manžela, a hovorím mu: "Asi mi praskla voda." A on na to: "Cože, kde nám teče voda?" Tak som mu asi na tretí pokus vysvetlila, že rodím. Vyskočil z postele a začal organizovať: "Daj si sprchu, ja skontrolujem, či máš všetko zbalené a vyrazíme." Autom to máme do porodnice cca 5 min. v špičke, nočnou Jihlavou to bolo doslova za minutku. Dorazili sme na príjem. Porodna asistentka nás privítala s otvorenou náručou (pamätala si nás z predporodneho kurzu), vyšetrila ma, a povedala, že som otvorená na 2 prsty. Za 2 min. prišiel lekár, vyšetril ma, a povedal, že som otvorená na 3 prsty. A bolesti zatiaľ žiadne. Až mi robili ultrazvuk, začala som cítiť mierne bolesti ako pri menzes. Ku koncu to už bolo horšie, ale dalo sa to.Po vyšetrení mi sestra hovorí: "Vyholím vás a dám vám klystýr, uľaví sa vám, a urýchly to porod." No, myslela som, že porodím už na záchode. Z posledných síl som sa vyšplhala na lehátko hneď pri záchode, a bolo mi úplne jedno, že mám nárok na pohodlnú "hekárnu" (hrozné slovo). Prišla sestra, a pýtala sa manžela, ako často mám kontrakcie. On povedal, že po 5 min. Poslala som ho do pr...e, že ich mám už stále. Medzi tým išiel lekár spať a sestry boli tiež stále v kľude. Keď som zistila, že je len 1.15 a vynásobil asom si momentálne bolesti osmimi hodinami (ako nám "sľubovali" na kurze), chytila ma panika, a povedala som, že to bez niečoho na bolesť nezvládnem. Manžel zavolal sestru, tá ma vyšetrila a hovorí, že na bolesť mi už nič nestihne dať, že rodím. A v tej chvíli mi prestali bolesti, takže keď mi sestra na sále hovorila: "Až budete mít kontrakci, tlačte.", tak ja som stále ležala a čakala. Trochu som to celé nemohla vydýchať, tak sa to nejak pretiahlo, takže sa dcérka narodila až o 2.00. Spomínala som na videá plné emócií a sĺz, a ja som sa zmohla na jediné: "Tý jó." Manžel ma počas porodu povzbudzoval, a hovorí mi: "Už to nepotrvá dlouho, už vidím hlavičku." No, na to by som ja nervy nemala. A prestrihol aj pupočnú šnúru. Vtedy som vedela, že sa na neho budem mocť v každej chvíli, za každej situácie spoľahnúť. To bola tá lepšia časť. To, čo prišlo po tom, bolo horšie. Síce ma nastrihli, ale napriek tomu som sa roztrhla až k zadku. A vo vnútri som bola dosť potrhaná kvoli zápalu, ktorý som prekonala v detstve. Takže šitie bolo 100x horšie, ako porod. Ešte niekoľko dní (týždňov) po, som myslela, že na záchode rodím.Keď tak na to pozerám, tak som sa nejak rozpísala, asi mám dnes nejakú literárnu slinu. Takže sa vám ani nebudem čudovať, keď to nebudete čítať. Ak náhodou áno, ďakujem vám, že ste dočítali až sem.